Národný park POLONINY je najvýchodnejším národným parkom a spolu s Ukrajinou a Poľskom vytvára významnú biosférickú oblasť Európy. Najvyšší bod Polonín je vrch Kremenec, ktorý spája hranice všetkých troch štátov na jednom mieste.

Fenoménom Východných Karpát sú tzv. „poloniny“ (od ktorých sa odvodil názov NP) – kvetnaté rozsiahle lúky nad hornou hranicou lesa.

Poloniny sú územím s pôvodnými rozľahlými bukovo-jedľovými pralesmi – Stužica, Hávešová a Rožok, ktoré sú od roku 2007 zapísané na zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Na jeho území sa nachádza „Park tmavej oblohy Poloniny“, ktorý je jednou z najtmavších oblastí Európy z hľadiska svetelného znečistenia. Má výnimočne malú hustotu osídlenia 9 obyv./km2. Zároveň je to najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, preto je vplyv človeka na životné prostredie minimálny. Prirodzená nočná tma a nočné biorytmy všetkých živých organizmov sú najmenej narušené. Aj vďaka tomu je na území národného parku mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín, húb a živočíchov. Poloniny sú teda prirodzené bohaté na faunu a flóru. Vyskytujú sa tu aj veľké lesné zvieratá: medveď hnedý, vlk, rys ostrovid i mačka divá a tiež los.

Národný park POLONINY je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenou UNESCO v roku 1993 – jedinej na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (164 190 ha).